Čistota nadovšetko? Pozrime sa, čo na to imunitný systém.

V škôlkach sa objavujú prvé soplíky, v práci prvé pokašliavania a doma na poličke si svoje prvé miesto znovu obsadzuje starý známy dezinfekčný gél. Ruky si umývame o niečo častejšie, poctivo utierame kľučky a keď dieťa zdvihne niečo zo zeme, mysľou už v taške hľadáme vlhčené servítky. Lenže… povedali by ste, že náš imunitný systém kontakt s cudzími mikroorganizmami potrebuje? 

Imunita je ako ochranka

Hoci si ju každý z nás predstavuje skôr ako armádu, ktorá nás chráni pred vírusmi, baktériami či votrelcami, jej práca je o niečo komplikovanejšia. Prirovnali by sme ju k dobre vyškolenej ochranke. Nestačí, aby bola silná a vedela vyhodiť každého, kto sa objaví pri vstupe do nášho tela. Musí zároveň dokázať rozoznať, kto prišiel v mieri a kto pre nás predstavuje nebezpečenstvo.

A to sa postupne učí počas života. Na koži, slizniciach či v črevách žijú celé spoločenstvá mikroorganizmov. Mnohé z nich nám neškodia a sú prirodzenou súčasťou nášho mikrobiómu. Kontakt s okolitým prostredím formuje spôsob, ako imunitný systém reaguje na svoje okolie. A najdôležitejší je práve kontakt v prvých rokoch nášho života, teda počas detstva.

Poznáte hygienickú hypotézu?

Na konci 80. rokov si epidemiológ David Strachan všimol jednu vec. Deti, ktoré pochádzali z väčších rodín a vyrastali so staršími súrodencami, mali sennú nádchu menej často. Jedným z dôvodov, ktoré pripadali do úvahy bolo aj to, že sa už odmalička stretávali s väčším množstvom organizmov. A to sa stalo základom tejto hypotézy.

Pôvodná myšlienka sa niekedy zjednodušuje na: čím čistejšie, tým viac alergií. Dnes však vieme, že vzťah medzi hygienou, mikroorganizmami a imunitou je omnoho komplexnejší. Vedci uvádzajú, že treba pozerať aj na to, s akou pestrosťou mikroorganizmov prichádzame počas života do kontaktu. Aký je náš mikrobióm, koľko času trávime v prírode, ako jeme či ako často užívame antibiotiká. To všetko vplýva na tréning našej osobnej ochranky, čiže imunitného systému.

Potom je tu aj hypotéza starých priateľov

Ňou sa pokúsil Graham Rook spresniť hygienickú hypotézu. Hovorí v nej o tom, že mikroorganizmy z pôdy, prírody, zvierat či ostatných ľudí boli prirodzenou súčasťou nášho sveta. Dávno predtým, než sme začali bývať v bytoch, pracovať v kanceláriách a domov si kupovať čističky vzduchu.

Práve pestrý kontakt so svetom zohráva úlohu pri vývoji regulačných mechanizmov nášho imunitného systému. Pretože ak sme sa s niečím už v minulosti stretli, vieme lepšie vyhodnotiť, čo to je a či to pre nás predstavuje hrozbu. Takéto podnety pomáhajú našej ochranke správne nastavovať jej reakcie. Aby vedela čo najlepšie vyhodnotiť, či je nutné pri takej a takej baktérii v našom tele spustiť poplach, alebo ju nechať bez povšimnutia. 

Treba prestať upratovať? 

To rozhodne nie! Ruky si umývajte aj naďalej. Upratovať neprestaňte. A nezabúdajte ani na hygienu. Určite je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako znižovať šírenie infekčných ochorení. A práve v tomto období má veľký význam.

Skúste si len uvedomiť rozdiel medzi hygienou a operačnou sálou. Skutočne nie je potrebné po každom bežnom kontakte s okolím dezinfikovať ruky, podlahu či polovicu domácnosti. Napríklad aj taká detská hra v hline, tráve či s kameňmi je v poriadku, ak si ruky pred jedlom umyjeme.

Stačí si len vo svojom fungovaní nájsť zlatý hygienický stred a ten si veselo držať. A za tento prístup vás na oplátku môže podržať váš imunitný systém, keď to budete najviac potrebovať!